Istanbul po I.: Atmosféra ulíc, ktoré si nikdy nedávajú pauzičku

Prvé, čo ma ohúrilo na Istanbule, bolo jeho životné tempo. Toto mesto nemá odpočinok. Nikdy. Ulice v ňom neutíchnu tak ako tá pod našou bytovkou. A nezmĺknu ani klaksóny áut, pretože ich zvuk k Istanbulu jednoducho patrí.

Predstavte si to takto. Kráčate po chodníku a na blízkej frekventovanej ulici sa práve preháňa stovka áut. Odbáčajú – zatrúbia. Predbiehajú? Zatrúbia. Zrýchľujú, spomaľujú, zatrúbia. Na začiatku trochu šok, na ktorý si čoskoro zvyknete a ak tu strávite pár dní, prestanete klaksóny áut intenzívne vnímať.

Veľkomesto, akým je Istanbul, ohúri svojím pouličným divadlom. Kamkoľvek padne váš pohľad, tam sa niečo zaručene deje. Predbieha ma nízky muž s akýmsi vozíkom, na ktorom ťahá obrovské vrece plné odpadu. Jeho krok je rýchly a obratný, križovatky zvláda bez problémov, aj horší terén a to má obuté len šľapky.

Žena stojí uprostred chodníka, na rukách drží niekoľko mesačné dieťa a pri nohách jej čupí druhé, asi päťročné. Žalostným hlasom prosíka ľudí a ukazuje im bábätko. Zvyšuje tón hlasu, počuť ju na desiatky metrov.

Ľudia okolo nej prechádzajú bez povšimnutia, no jedna okoloidúca sa predsa len zastaví. Do dlane jej vloží papierovú bankovku a súcitne sa na ňu pozrie. Keď sa otočí, aby ďalej kráčala svojou cestou, žobrajúca žena akoby vypne na pár sekúnd žalostný pohľad, úplne pragmaticky sa pozrie do ruky, strčí peniaze do vrecka a o tri sekundy hrá opäť svoju rolu. Na výbornú.

Takto sa v Istanbule prevážajú separované odpadky, najčastejšie plasty.

Samostatnou kapitolou sú ulice v okolí najväčších trhov. Grand bazaar, na ktorom predávajú Turci tovar od výmyslu sveta, je toho príkladom. Keď sa počet chodcov na ulici začne poriadne zvyšovať, je to signál o tom, že idete správnou cestou. Ulice susediace s týmto trhoviskom sú už celkom preplnené, je to taká dobrá tlačenica, ktorú zažijete, keď vychádzate po futbalovom zápase z vypredaného štadióna. Dávajte si preto pozor na osobné veci v batohu alebo taške.

Čo by to bolo za veľkomesto a čo by to boli za ulice, ak by na nich neponúkali typické miestne špeciality. Teda niečo na zahryznutie alebo osvieženie, niečo do ruky, keď človek chodí sem a tam. Výbornou špecialitou, ktorú by ste si rozhodne nemali nechať ujsť, je fisch kebab. Predávajú ho priamo pri Bospore.

V stánku, z ktorého sa šíri vôňa na desiatky metrov, to majú predajcovia poriadne rozbehnuté. Ryby smažia, bleskovo ich dávajú do podlhovastých žemlí obložených zeleninou a podávajú ľuďom, ktorým sa už na ne zbiehajú slinky. Takýto kšeft potrebuje vyvolávača, ktorý k stánku pritiahne aj tých, čo odvolali prvotnému mámeniu vôňou. Fisch kebab si treba dochutiť citrónovou šťavou, ktorá koluje medzi ľuďmi, čo sa hostia na stoličkách pred stánkom.

Chutnému Fisch kebabu neodolá nikto, kto prechádza okolo stánku hladný.

Lepšie raz vidieť ako stokrát počuť. Turci sú výborní obchodníci a svoj tovar vedia predať. Napríklad aj vďaka preskleným výkladom.

Ak ste sa práve vybrali po jeden z najkrajších zážitkov z Istanbulu, na plavbu po Bospore, nezabudnite si kúpiť okrúhly praclík z bieleho pečiva obalený v sezame. Predávajú ho páni v prenosných búdkach pozdĺž celej promenády, najmä pri nástupištiach na lode.

Nechutí vám? To vôbec neprekáža. Zaľúbenci si aj tak toto pečivo kupujú z celkom iného dôvodu. Počas plavby ním kŕmia čajky, ktoré sú už na dobrotu naučené a lietajú pri lodi tak blízko, že ich môžete vidieť celkom detailne. Hádzať kúsky praclíka čajkám je v Istanbule veľmi populárne. Je to zábava, pri ktorej výborne ubehne čas, ak by náhodou tá plavba mala trvať dlhšie.

Trojicu dobrôt zakončíme niečím tekutejším. Alkohol? Na to ani nepomyslite, sme predsa v Turecku, kde je alkohol zakázaný a v reštaurácii s rýchlym občerstvením vám nenalejú ani len pivo z plechovky.

Tou tekutou špecialitou je šťava z granátového jablka, po ktorej sa vám krásne zafarbí jazyk, zuby, aj pery. Ochutnať ju, to ale určite stojí za to, lebo osvieži, a je zdravá.

Šťava z granátového jablka.

Ďalšia pochúťka, grilovaná kukurica.

Navyše, jej príprava, to, ako predajca z jablka purpurovo červenú šťavu dostane, je celkom zaujímavé divadlo. A potom je tu ešte jeden, pre Turecko aj Istanbul typický nápoj. Ale o ňom už nabudúce.