Na hrebeni Nízkych Tatier prichýlia turistov v útulnej Andrejcovej. Zahreje ich žeruchovica

Sú to malé, zrubové domčeky, v ktorých sa ľudia vyspia na drevených pričniach alebo na zemi. Kúpeľňou je prameň pod strieškou, toaletou kadibudka. Každý, kto však už v útulniach strávil noc, by im aj bez veľkých vymožeností udelil päť hviezdičiek.

Pri prechode hlavného hrebeňa Nízkych Tatier od Kráľovej hole na Donovaly si turista donedávna doprial teplú polievku z hrnca až po dvoch nociach, na Čertovici. Tento úzus však zmenil Marek Šurina (27) z Brezna a jeho kamaráti, ktorí založili občianske združenie Horské spoločenstvo a pod svoj patronát si zobrali útulňu na Andrejcovej, z ktorej chcú urobiť príjemnejšie miesto.

Prechod hlavným hrebeňom Nízkych Tatier patrí k najobľúbenejším viacdňovým turistickým výletom na Slovensku.

Turisti kráčajú po červenej značke, prespať môžu v útulniach Andrejcová, Ramža a Ďurková, tiež na chatách M. R. Štefánika pod Ďumbierom a na Kamienke pod Chopkom.

Chlapci sú Horehronci telom aj dušou, a tak si povedali, že rodnému kraju a ľuďom, ktorí v ňom žijú, pomôžu vlastnými silami a rukami. Ich činnosť však už po krátkom čase presiahla hranice regiónu, vďaka turistom, ktorí z útulne odchádzajú s úsmevom na tvári.

Nechcú masovku

Marek Šurina si útulňu prenajal od dobrovoľnej organizácie, Horskej služby na Slovensku Nízke Tatry sever, ktorá ju vlastní. „Našou prvou sezónou bolo leto 2014. Urobili sme potrebné opravy, vymenili časť krytiny na streche, aby dnu nepršalo, opravili komín a zaizolovali hlavnú miestnosť. Teplo sa v nej teraz udrží, aj keď je vonku mínus dvadsať stupňov,“ vysvetľuje Marek, ktorý pracuje ako zdravotník.

Do útulne už nezateká.

Andrejcová má vyčistený a nanovo postavený komín.

Väčšie opravy čakajú Andrejcovú v budúcom roku, ak sa občianskemu združeniu podarí vyzbierať dosť peňazí. „Chceme opraviť celú strechu, zväčšiť kuchyňu, ktorú sme zriadili v dovtedy nepoužívanej miestnosti,“ hovorí.

V tej kuchyni dnes pre turistov uvaria polievku alebo párky, ktoré im ponúknu za dobrovoľný príspevok. Do sveta sa z nej šíri aj zmienka o miestnom nápoji, žeruchovici, ktorý má vraj zahriať, keď je zima a rozviazať jazyk, keď je ticho. No napriek tomu má Andrejcová zostať miestom, akým bola doteraz. „Všade vládne konzumný svet, no my sa mu chceme vyhnúť. Aj preto tu varené jedlo dávame zadarmo alebo za dobrovoľný príspevok. Z toho je jasné, že nechceme z Andrejcovej urobiť masovú záležitosť ani biznis. Peniaze, ktoré v útulni nechajú turisti, investujeme späť do nej.“

Kuchyňa a bar zároveň. Jedlo v nej ponúkajú za dobrovoľný príspevok, na zahriatie majú žeruchovicu.

Keď treba, potlačia sa

Cez leto prišlo na Andrejcovú vypomôcť asi dvadsať dobrovoľníkov, ktorí sa postarali o turistov, ďalší pomohli pri prácach okolo útulne. „Keď príde človek po celodennom chodení v lete alebo v zime, chceme, aby sa tu cítil bezpečne a príjemne. Útulňa už začínala upadať a netreba veľa peňazí na to, aby sme niečo dokázali. Kamaráti z Brezna nám zadarmo urobili solárny panel, teraz už môžeme svieti a nabiť si telefón. Muži z Heľpy nám zas prišli pomôcť poťahať k útulni drevo, aby sme ho pripravili na zimu. Vyhĺbili sme jazierko, v ktorom sa môžu turisti okúpať,“ menuje Marek dobrovoľnícke úspechy.

Kto vystúpi na Andrejcovú počas októbrových víkendov, chatárov v kuchyni ešte nájde, počas zimy tam už ale budú len príležitostne. Útulňa však zostane pre turistov otvorená, jej kapacita je približne dvadsaťpäť ľudí, bežne sa v nej však vyspí aj raz toľko. Ak sa ich lôžkom stane zem, chatár im požičia karimatku aj deku. Keď treba, vytiahne potraviny z núdzovej škatule, takže tam nikto hladom neumrie. A verte, že v družnej atmosfére ani smädom.

Marek Šurina vľavo, vpravo vôňa do auta 🙂

Útulňa poslúži aj turistom, ktorí vyjdú na hrebeň v zime. Aj keď sa tam práve nebude nachádzať obsluha.

Pre turistov aj záchranárov

Andrejcovú začali na hrebeni Nízkych Tatier stavať v roku 1968. Bývalý starosta obce Pohorelá a dlhoročný člen dobrovoľnej horskej služby Ján Šulej hovorí, že jedným z dôvodov boli lavínové nešťastia, ktoré sa v tom čase na hrebeni stali. „Horskí záchranári preto navrhli, aby na hrebeni vznikli malé, jednoduché domčeky, v ktorých by turisti našli úkryt zhruba po štyroch, piatich hodinách cesty. Jedna z týchto útulní je práve Andrejcová,“ vysvetľuje Ján Šulej.

Na jej výstavbe sa mali podieľať muži z obcí, ktoré ležia pod touto časťou hrebeňa, z Liptovskej Tepličky a Pohorelej. Útulňu podľa neho kolaudovali okolo roku 1969, odvtedy slúžila turistom, no tiež horských záchranárom. „Mávali sme pravidelné cvičenia pri prechode hrebeňa, a tak sme v nej sami niekoľkokrát prespali. Ako si na to spomínam? No viete, mladí chlapci, kamaráti, neraz nám bolo pri fľaške páleného veselo,“ pobaví sa pri spomienke.

Partia okolo Mareka Šurina plánuje v renovovaní útulne ďalej pokračovať, nie je to však jedinou aktivitou tohto občianskeho združenia. „Sme priatelia hôr, ktorí sa spoznali na Štefánikovej chate pod Ďumbierom a v horách chceme aj niečo urobiť. Cestovný ruch má u nás potenciál a našou činnosťou môže pomôcť ľuďom na Horehroní. Turistov k nám chodí čím ďalej, tým viac a aj my vidíme, že odkedy sme zvýšili komfort na Andrejcovej, ľudia sa sem vyberú častejšie. Hory sú krásne a treba ich zdravým spôsobom využiť. Vnímam tiež, že v tomto období sa mnohí ľudia, ktorí odišli pracovať do zahraničia, vracajú späť domov. Uvedomujú si, že nastal čas zamakať tu,“ objasňuje Marek Šurina.

Okrem údržby a čiastočnej prevádzky Andrejcovej má občianske združenie Horské spoločenstvo aj ďalšie aktivity. Upravujú a čistia turistické chodníky, tento rok po prvýkrát zorganizovali bežecké preteky do vrchu Andrejcová Vertikal a pod svoje plecia tiež prevzali organizáciu horského festivalu Ďumbier fest, ktorý založil slovenský špičkový horolezec Jaroslav Vonderčík.