Videla deti v rómskych osadách, odvtedy bojuje za ich budúcnosť

Vydala sa za Róma a v rodnom Prešove sa tak postarala o škandál. Rodičov na významných pozíciách to spoločensky znemožňovalo, jej boj za búranie predsudkov voči Rómom sa však týmto rozhodnutím iba začínal. Založila súkromnú strednú školu, vďaka ktorej chce deti z menšín postaviť na rovnakú štartovaciu čiaru s ostatnými. Irena Adamová.

Súkromná pedagogická a sociálna akadémia v Košiciach má aktuálne okolo tristo študentov. Sedemdesiat percent z nich sú Rómovia. Ako zakladateľka a zároveň riaditeľka školy chce docieliť, aby deti z menšín dostali šancu vyskúšať si veci, ku ktorým by sa dostali len sotva. Aby mohli byť prínosom pre spoločnosť a hrdí na svoj pôvod.

Ako zareagovali vaši rodičia, keď ste im oznámili, že sa vydáte za Róma?

Bol to pre nich nesmierny šok, otec vtedy asi oľutoval svoju liberálnu výchovu, celý život mi tvrdil, že ľudia sa nedelia nijak inak, len na dobrých a zlých a blbších a múdrejších.

Mala som multikultúrne zmýšľanie, väzby, aj priateľov. Otec bol docentom na vysokej škole, mama riaditeľka štátnej jazykovej školy.

Rodičov to spoločensky znemožňovalo a ja som dostala predvolanku na školskú inšpekciu. Nejaký inšpektor mi tam hovoril, či si uvedomujem, akú hanbu som urobila svojim rodičom, že som si začala s Rómom.

Asi to nebola jediná nepríjemná situácia, ktorú ste zažili.

Mám ich niekoľko. Aj do banky po pôžičku som išla najskôr ja, všetko som vybavila a potom som zavolala manžela. V niekdajšom košickom hoteli Slovan nám zase čašník povedal, pani, vás obslúžime, ale toho pána nie. Pri iných vybavovačkách zas istý pán, keď uvidel manžela, hneď skĺzol do tykania.

Istý čas som prednášala na Vysokej škole svätej Alžbety sociálnym pracovníkom a policajtom. Kládla som im otázku, či dokážu jednať s človekom z osady, ktorý nevyzerá podľa štandardov tak ako s tým, ktorý tak vyzerá. Či dokážu byť profesionáli.

Viaceré príklady z praxe, napríklad aj ten z košickej policajnej stanice, ukazujú, že ľudský faktor zlyháva.

Študenti súkromnej akadémie počas imatrikulácií. Foto: Archív školy

Irena Adamová s manželom Gejzom a dcérou Irenkou. Foto: Rodinný archív

Kedy Rómovia prvýkrát výrazne vstúpili do vášho života?

Keď som v čase politických zmien sprevádzala môjho manžela Gejzu Adama po rómskych osadách. Kandidoval vtedy za poslanca do zhromaždenia Slovenskej Federatívnej Republiky a robil si predvolebnú kampaň.

V tých osadách som uvidela krásne rómske deti v blate, špine, bez životnej perspektívy. Rozmýšľala som nad tým, ako je možné, že v jednej krajine môžu byť také obrovské rozdiely medzi ľuďmi.

Sľubovali si Rómovia od demokracie, že sa to zmení?

Od vtedajších spoločenských zmien očakávali veľa. Boli prijatí za národnostnú menšinu a dostali tak možnosť zakladať politické strany, občianske združenia, divadlá aj médiá. Určite nemysleli na to, že ich tie zmeny ako prvých zasiahnu v negatívnom zmysle.

Padali štátne podniky, rúcal sa ekonomický systém, prijaté bolo, že človek už nemusel byť zamestnaný a aj keď chceli byť zamestnaní, zrazu nemali kde pracovať.

A potom nastal boom. Prišli sociálne dávky, ktoré spoločnosť dovtedy nepoznala a táto skupina zistila, že mnohým sa pri množstve detí neoplatí ani pracovať, lebo viac peňazí dostanú ako rodičia šiestich detí, než ako pracujúce osoby.

Tým, že ste založili strednú školu pre Rómov, chceli ste to zmeniť?

Najskôr manžel zriadili štátnu školu, konzervatórium pre talentované deti z rómskych komunít. Pod jeho vedením fungovala niekoľko rokov, ale keď odišiel do dôchodku, všetko sa na nej zmenilo, vrátane zamerania na Rómov a ich kultúru. Škola sa stala bežnou štátnou školou, ktorá dnes žije zo svojej minulej slávy.

V čase, keď na nej pôsobil manžel, mali orchester, hrali s parížskou operou, vystupovali pre holandskú a anglickú kráľovnú a boli prítomní v prezidentskom paláci pri návštevách osobností politického života.

Ako teda vznikla terajšia pedagogická a sociálna akadémia?

Uvedomila som si, že Rómovia sa nemôžu prezentovať len ako romantizujúci prvok spoločnosti, že budeme pekne hrať, spievať a tancovať, a viac nech od nás neočakávajú.

Uvedomila som si tiež, že to, čo som videla v osadách, sa musí zmeniť a nikto iný to nezmení, len oni sami, keď budú schopní pomenovať problémy a chcieť ich odstrániť.

A tak sme zaregistrovali súkromnú akadémiu, na ktorej sa dnes vyučujú odbory ako učiteľstvo pre materské školy, vychovávateľstvo, sociálno-výchovný pracovník a informačné systémy a služby, ku ktorému ale Rómovia zatiaľ veľmi neinklinujú.

Ste súkromná škola, ako fungujete?

Máme okolo tristo študentov, z nich asi sedemdesiat percent sú Rómovia. Máme denné, diaľkové aj pomaturitné štúdium. Sme v podnájme, aj keď bolo obdobie, keď sme čakali od bývalého primátora Košíc, že nám poskytne priestory budovy vyradenej materskej školy.

V tomto štáte sa stále hovorí o vzdelávaní Rómov, ale my ako vzdelávacie inštitúcie to nepociťujeme tak, že by to bola srdcová záležitosť tejto spoločnosti.

A ako fungujete po ekonomickej stránke?

Dostávame príspevky od štátu, rodičia prispievajú na deti päť eur mesačne. Nevznikli sme za účelom zisku, ale ako alternatíva voči štátnemu systému, aby sme ukázali, že aj s rómskymi deťmi sa to dá.

Študenti akadémie počas spoločnej turistiky. Foto: Archív školy

Exkurzia v koncentračnom tábore Osvienčim.

Myslíte si, že vaši študenti by mali problém študovať na iných stredných školách?

Myslím si, že mnohí by boli úspešní aj na iných školách, ale asi by tam ťažko akceptovali pomery v ich rodinách. Často sa musíme postarať napríklad o to, aby dieťa malo na cestovné. Hľadáme možnosti, sem-tam im dobijeme čipové karty, aby mohli do školy cestovať.

Mnohí študenti odchádzajú práve zo sociálnych dôvodov, pretože, aj keď štát pomáha so štipendiami, nepokryjú im všetky náklady. Situácia je často komplikovaná, máme však jeden úžasný mladý kolektív, ľudí zapálených pre túto prácu a často ideme nad rámec, len aby sme dieťa udržali v škole a dali mu šancu.

Vďaka nórskym fondom mohli naši študenti absolvovať lyžiarsky a plavecký kurz. Toto sú prostredia, ktoré nikdy predtým nezažili. Snažíme sa ich vtiahnuť aj do iných aktivít, ktoré nie sú bežné pre Rómov ako napríklad turistika. A chodíme s nimi do prostredí, kde sa musia integrovať, lebo ako by sa tak nestalo, v budúcnosti by to mohol byť pre nich hendikep.

Kde sa uplatňujú vaši absolventi?

Nielen u nás, ale aj v zahraničí pracujú ako sociálni pracovníci. Sú to mladí, sebavedomí ľudia, ktorí cez naše predmety ako rómsky jazyk a rómske reálie získali hrdosť na svoj pôvod, vedia sa začleniť a lámu ľady a predsudky spoločnosti.

Pôsobia napríklad v reedukačných domovoch, živí ich sociálna a terénna práca, tam je ich treba najviac. Aj keď je totiž tento odbor zaznávaný, stretávame sa s tým, že v komunite 4-tisíc ľudí sú štyria sociálni pracovníci. V ostatných štátoch Európskej únie má pritom jeden pracovník na starosti asi päťdesiat ľudí.

Máte študentov aj z iných častí Slovenska?

Mali sme študentov z okolia Zvolena či Žiaru nad Hronom. Často však deti nemohli študovať len preto, že im neboli pridelené internáty.

Riaditeľ nám povedal, že neubytuje študenta, lebo je Róm. A potom dodal, že nie tie deti sú rasisti, ale ich rodičia, ktorí nechcú, aby bolo ich dieťa ubytované na internáte s Rómami.

Irena Adamová verí, že vďaka sociálnej a pedagogickej akadémii dostanú jej študenti lepšie možnosti nájsť si prácu a byť prínosom pre spoločnosť.

Na vašej škole sú pritom Rómovia vo väčšine. Neobvyklé, na slovenské pomery.

Cítime sa byť školou tolerancie, vychovávame študentov tak, aby nemali problém s tým, že ty si Róm a ja nie som.

Hovorím im, že každý z nás si v sebe nosí veľa predsudkov a takého malého rasistu a máme čo dobiehať, aby sme sa správali ako občania demokratickej spoločnosti.

Keď sa v triede študenti robia denno-denne aktivity, postupne už ani nevnímajú, že ten alebo ten je iný.

Na aké výsledky vašej školy ste hrdá?

Našich absolventov vidím ako mladých ľudí, ktorí získajú adekvátne vzdelanie, prácu, integrujú sa do spoločnosti a hlavne, získavajú hrdosť na svoj pôvod.

No vidím tiež prínos pre celú našu spoločnosť, pretože naše médiá často skĺzavajú do negativistického postoja voči Rómom a radi vyhľadávajú zlé príklady. Myslím si, že my sme dobrý príklad z praxe.

Vidíme však aj to, kam skutočne smeruje naša spoločnosť. Zgrupujú sa tu ľudia a vyznávajú hodnoty, o ktorých sme si mysleli, že ich už dávno máme za sebou. Kompetentní by sa mali zamyslieť nad tým, prečo to tak je.