Poliaci sú obchodníci. Predajú a zjednajú všetko. Ochotne stoja pri svojom stánku a tvária sa, že ich tovar je ten najlepší na svete, aj keď práve predávajú cédečka, ktoré boli hitom v Nowom Targu v roku 1995.
Opice na šnúrke, plyšové psy na kľúčik, ktoré štekajú a točia sa stále dokola, tričká s pol metrovými nápismi. Aj s takýmto tovarom vydržia čakať na turistov kedykoľvek a kdekoľvek.
Podčiarkujem slovo kdekoľvek. Viete si napríklad predstaviť, že asi stovku stánkov s rôznym tovarom si ľudia denno-denne rozložia na našom Hrebienku? Asi ťažko. A práve v tom je obeta a tajomstvo skutočného obchodníka.
Z poschodového belgického autobusu, ktorý je práve na odchode, vybehne dievča v tínedžerskom veku. Uteká k jednému zo stánkov, ukáže na ružovú čelenku a povie: „I take this one,“ zoberiem si túto. Do rúk šťastného obchodníka vkladá päť eur a uteká späť na svoje miesto.
Na západných turistov, ktorí nechávajú miestnym v Zakopanom veľmi pekné zárobky, proste takáto ponuka zaberá. Na mňa pôsobí rozpačito a miestami sa v Zakopanom cítim ako na poľských trhoch. No zdá sa, že Slovensko nie je zakreslené na mapke hromadných autobusových túr západných turistov práve preto, že sa takto predať nedokážeme.
Keď prichádzam na hlavné korzo mesta, ulicu Krupówki, počujem harmoniku. Na skladacej stoličke sedí žena odetá v dlhých čiernych šatách. Prešedivené vlasy má zopnuté v cope a pozerá sa na turistov zvláštnym pohľadom. Tóny sa šíria celou ulicou a dodávajú jej zvláštnu atmosféru, presne takú zvláštnu, aký je ten jej pohľad.
Žena odloží harmoniku a začne spievať. Tenkým, vysokým hlasom nôti skladby, akoby len nedávno účinkovala na operných doskách. Ulica Krupówki má niečo cez kilometer a pouličných umelcov je na nej viac. Muž s gitarou, maliar karikatúr, aj samozvaný tanečník, tak trochu pod parou, ktorý šokuje turistov bizarnou choreografiou.
Vydávam sa dole ulicou a vchádzam do reštaurácie, kde ponúkajú miestne špeciality formou švédskych stolov. Ľudia si na tanier vyberajú to, na čo majú práve chuť. predavačka za pultom váži jedlo, ťuká do pokladne cifry a účtuje zloté.
Komu v žalúdku zostane ešte miesto na dezert, zaplní ho o pár desiatok metrov nižšie, v cukrárni, kde predávajú poriadne kalorickú pochúťku, vafle. Tie kedysi predávali v mobilných stánkoch aj u nás, no kto vie prečo, celkom sa vytratili.
V Zakopanom na vafle naložia lesné jahody, čučoriedky, ríbezle alebo maliny zvarené akoby do lekvára, na ne dajú obrovskú porciu šľahačky a polejú ju čokoládovým topingom. Po takejto porcii má človek problém rozhýbať sa.
Na jednodňovom výlete stihne návštevník spoznať najznámejšie atrakcie. Prvú, prechádzku po Krupowkách, druhú, pozemnú lanovku na Gubalówku, ktorá veľmi pripomína tú našu na Hrebienok a je odtiaľ pekný výhľad na okolie.
Do tretice, keď je pekné počasie, neprší a človek má na nohách vhodnú obuv, pekným zážitkom môže byť lanovka na dvojtisícový Kasprowy Wierch, odkiaľ vedú viaceré turistické trasy. K lanovke sa dá dostať pešou prechádzkou, stačí pokračovať po hlavnom korze smerom severne a na veľkej križovatke odbočiť doprava.
Skupinky s deťmi si cestou môžu v parku pri múzeu poskladať na veľkej skladačke tatranské štíty alebo sa naučiť, aká stopa patrí ktorému zvieraciemu obyvateľovi lesov. Ak budú od parku pokračovať peši ešte asi pätnásť minút, ocitnú sa pod skokanskými mostíkmi, na ktorých trénuje snáď najznámejší poľský športovec Adam Malysz.
Práve odtiaľto vedie aj lanovka na Kasprowy Wierch. Komu by sa nechcelo vracať späť do centra po svojich, stopnúť si môže konské povozy, ďalšiu tradičnú atrakciu Zakopaného. Ja som vysadla na koč Staszekovi, ktorý si do povozu zapriaha koňa Dragona. Keď som mu do rúk dávala zloté, nástojila som, aby sa po šichte bratsky rozdelili.
Mesto leží medzi Vysokými Tatrami a horou Gubałówka. Hovorí sa mu aj zimné hlavné mesto Poľska. Je najdôležitejším tamojším strediskom horskej turistiky a lyžovania. Ročne ho navštívia asi tri milióny turistov. Nachádza sa tu areál pre skoky na lyžiach, mesto hostilo majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní v rokoch 1929, 1939 a 1962. Leží na ploche 84 km2 a žije v ňom okolo 30-tisíc obyvateľov. Ak si chcete pozrieť Zakopané, vyberte si jednu z dvoch najkratších ciest, ktoré tam zo Slovenska vedú. Prvá, z Oravy, pričom za Trstenou budete pokračovať ďalej na Vitanovú a Hladovku, druhá z Vysokých Tatier, keď sa za obcou Ždiar vydáte k poľským hraniciam, odkiaľ vás už budú navigovať dopravné značenia.