Dovolenka

Základnú školu v dedinke Fukuchani sme navštívili počas nášho pobytu na Zanzibare. Oproti našim deťom sa tamojšie učia v oveľa skromnejších podmienkach. Čo nás zaujalo hneď na prvý pohľad, bol počet kníh v školskej knižnici. Majú ich žalostne málo, preto sme sa rozhodli im v tomto smere pomôcť.

Slnko vydáva posledné lúče a vlny mora udierajú o pobrežie. Masajovia stoja v kruhu na bielom piesku. Tu, na pláži v dedinke Nungwi na ostrove Zanzibar sa o chvíľu začne ich úžasné divadlo slobody a úprimnej radosti.

Predavači sledujú naše kroky a čakajú na správny moment. Sme ako antilopy, ktoré práve vkročili medzi skupinu levov. Slnko zapadlo a Stone Town, hlavné mesto Zanzibaru, vyzerá o polnoci desivo. „Hej, sestra,“ poklepe ma niekto na plece.

Zamávali sme na dalu dalu a šofér zaflekoval pri chodníku. Sedačky skromného autobusu boli plne obsadené, tak sme si zastali do uličky, chytili sa stropu a vlastne akéhokoľvek oporného bodu, čo bol po ruke.

Ak vysadnete na Zanzibare na bicykel, určite si obujte pevnejšie topánky, oblečte tričko s dlhým rukávom, cez dekolt si prehoďte šatku, na hlavu nasaďte čiapku a na oči okuliare. Takto vybavení sa vydajte na autentickú cestu po ostrove. Uvidíte reálny africký život, stretnete miestnych ľudí a odnesiete si výnimočné zážitky. Tak ako my.

Všetky oči na mne, ale doslova. Ženy v čiernych burkách ma vedú okolo stovák ľudí. Nechápu, prečo sme prišli. Telo som si zahalila do dvoch farebných šatiek, ktoré mi doniesli. Trčí mi spod nich len kúsok nôh, hlava a na nej klobúk. Radovan odišiel s mužmi, rozmýšľam, čo teraz asi robí.