parallax background

Kominárka Diana víťazí nad osudom aj nad sadzami

22. marca 2016
Jeho svet je medzi Rómami. Hľadá posolstvá chudobných
22. marca 2016

S vysokou školou ekonomickou mohla sedieť niekde v teplej kancelárii, lenže keď pred troma rokmi pri dopravnej nehode zahynul jej otec, rozhodla sa, že jeho remeslo z úcty k nemu preberie.

Firmu zobrala do rúk zo dňa na deň. „Povedala som si, vyskúšam to, dám do toho všetko, pôjdem naplno a keď sa mi to bude pozdávať, budem v tom pokračovať ďalej. Ak nie, vrátim sa k práci, ktorú som robila predtým,“ vysvetľuje mi.

V jej rodine totiž nebol iný nástupca, ktorý by sa kominárstvu mohol venovať. Jej brat ešte len bude mať šestnásť rokov. „Dnes viem, že som sa rozhodla správne, práca ma teší a aj ľudia z nás kominárov majú radosť.“ Sedíme v kaviarni a Diana má počas celého rozhovoru pred sebou roztvorený diár. Dvojstrana je úplne zaplnená, medzi hlavnými termínmi sú menšími písmenami vpísané ďalšie. Zazvoní jej telefón a do kalendára si poznačí nové stretnutie. Primaľuje k nemu tri výkričníky.

O remesle

Na to, že by kominári mali nedostatok práce, to veru nevyzerá. „Najviac toho máme na jeseň, keď ľudia začínajú kúriť. Vtedy sa aj sťažujú, že nestíhame, ale komíny sa dajú čistiť počas celého roka, nie len v sezóne. Asi preto hovoria, že toto remeslo je momentálne vychytené, pretože je nás málo.“

Podľa Diany však nepatrí medzi tie najpreferovanejšie, aj keď si myslí, že každý dobrý kominár sa uživí. „Deti a mladí nesnívajú o tom, že raz budú kominármi. Tento rok mali napríklad otvoriť trojročnú učňovku v Nitre, napokon však nebolo dosť záujemcov,“ vysvetľuje.

Mohla by kominárov ohroziť modernizácia? „Pevne verím, že toto remeslo zostane tradíciou. Neviem si predstaviť, aký prístroj by museli vymyslieť, aby komín dokázal vyčistiť sám, bez ľudskej pomoci.“

Modernizáciu však predsa len cítiť. Tradíciu rodinnej firmy začal ešte Dianin prastrýko. Používal síce podobné náradie, to dnešné je však „vytuningované“. Kominári už nenosia ťažké oceľové kefy, ale také na plastových tyčiach, ktoré sú podstatne ľahšie aj praktickejšie.

Komíny sa opäť vracajú do módy vďaka krbom, ktoré sú romantické a príjemné. Diana preto verí, že aj tuhé palivo zostane nenahraditeľným zdrojom. „Kúrenie s ním je totiž úplne iné, má atmosféru. Je pravým teplom domova.“

O šťastí

Kým budú kominári chodiť po uliciach, zostanú pre ľudí symbolom šťastia. „Stále sa chytajú gombíkov, keď nás míňajú. Je to vtipné, pretože sa pri tom snažia byť nenápadní, ale my ich dobre vidíme. Je to podobné, ako keď malé deti v škole odpisujú, a nachytá ich pri tom pani učiteľka,“ smeje sa Diana.

Verí aj ona v to, že kominári prinášajú šťastie? „V niečo treba veriť a keď to tak človek cíti, možno si to privolá. Stane sa mu niečo príjemné, čo potom pripisuje tomu, že videl kominára. Patrí to jednoducho k poverám.“

Jej samej robí v práci najväčšiu radosť, keď ide čistiť komíny do materských škôl. Tam si s deťmi vždy zaspievajú Kom-kom-kominár, kedy si sa umýval. Šťastie jej praje aj v tom smere, že pri práci nemala zatiaľ nehodu, aj keď lozí po strechách a rebríkoch.

Jej kamarát síce z jedného zletel, ale šťastie mal aj tak. Nič sa mu nestalo. Bolo to mäkké pristátie. Aj to šťastie sa však niekedy unaví. Dve stovky kominárov sa napríklad stretli tento rok na valnom zhromaždení v jednom hoteli v Jasnej. O pár mesiacov celý vyhorel. Je to trochu irónia a trochu čierny humor. Snáď v tom nebol nevyčistený komín.

Diana prebrala rodinnú firmu po tom, čo jej otec tragicky zahynul. Dnes vie, že sa rozhodla správne. foto: Darina Kvetanová

Diana prebrala rodinnú firmu po tom, čo jej otec tragicky zahynul. Dnes vie, že sa rozhodla správne. Foto: Aneta Balážová

O špinavých komínoch

Na to valné zhromaždenie prišli kominári sviatočne oblečení. Slávnostný mundúr je čierny a zdobia ho dva rady zlatých gombíkov so svätým Floriánom. Na hlave má kominár cylinder a na nohách nohavice s bielym pásikom.

Ženy si môžu obliecť sukňu. A ozaj, byť ženou kominárkou bude asi dosť výnimočné. Ako sa k nim správajú kolegovia? „Na Slovensku je nás asi zo desať. Ku mne sa správajú kolegovia starostlivo, často sa ma pýtajú, či mi to ide, či nepotrebujem pomôcť a keď raz budem, mám sa ozvať. Asi sa o mňa trochu aj boja,“ myslí si Diana.

Čo také riešia kominári, keď sa stretnú? „Je to ako každé valné zhromaždenie, hovoríme o celoročných výdavkoch komory, o tom, ako to cez rok fungovalo, čo nefunguje, a malo by, ako sa nám darí v práci. Tak, ako upratovačky sa rozprávajú o tom, kde bola aká izba špinavá, my sa rozprávame o špinavých komínoch.“

Aký najšpinavší komín musela Diana vyčistiť? „Jeden bol extrémne znečistený. Až tak, že prieduch bol zúžený na tri centimetre. Kúrili v ňom vlhkým drevom, spaliny sa v ňom zrážali a celý bol od dechtu.“

Ľudia by takéto veci nemali podceňovať, pretože môžu vyhorieť a keď si budú sami na vine, poisťovňa im škodu nepreplatí. A tu sa dostávame k tomu, čo našich kominárov trápi, že legislatíva prikazuje pravidelnú starostlivosť o komíny a pravidelné kontroly len firmám, ľuďom v rodinných domoch nie. „Komín by si mali ľudia nechať vyčistiť aspoň raz ročne. Ak budú dbať na revízie, všetko bude v poriadku,“ radí Diana.

Všade sa zmestí

Niektoré ženy pištia už vtedy, keď sa pozrú dole z trinásteho poschodia. Predstaviť si, že by liezli po streche domu, je pre ne ako zlý sen.

Je práca kominárky Diany nebezpečná? „S výškami problém nemám, vždy však treba mať rešpekt, predsa len, ide o život. Vo výškach nebýva kominár často ani istený, pretože aj tie popruhy sú niekedy skôr na oštaru. V domoch, kde sa ku komínu nedá vyjsť, to však nesilím. Ku každému komínu by sa mal človek dostať aj z prízemia alebo z pivnice, odkiaľ sa dá tiež vyčistiť. Nie vždy to tak je, vtedy je to chyba, ktorú majiteľ musí vyriešiť a otvor si zabezpečiť.“

Je práca kominárky fyzicky náročná? „Určite áno, práve preto je fajn, mať pri sebe pomocníka. Mám obrovskú výhodu v tom, že som priestorovo nenáročná, a tak môžem vyliezť na strechu bez toho, aby som urobila škodu alebo aby som ohrozila samú seba. Všade sa zmestím.“

Ľudia sa stále chytajú za gombíky, keď oproti nim kráča kominár. Vtipné je, že sa snažia, aby pritom neboli videní. foto: Anita Balážová

Ľudia sa stále chytajú za gombíky, keď oproti nim kráča kominár. Vtipné je, že sa snažia, aby pritom neboli videní. foto: Aneta Balážová

Mundúr je v kurze

Že Diana Kosnáčová pracuje ako kominárka, tomu sa z jej okolia už nikto nečuduje. Akurát jej kamaráti si mysleli, že príde vo svojom mundúre oblečená aj na maškarný ples. Ten je však pre ňu pracovným odevom, a nie kostýmom. A tak zo skrine vyhrabala body a sukňu a prezliekla sa za baletku. Jej kominársky odev je však v kurze a na večierky ho už požičiavala nejednému kamarátovi.

Páči sa vám článok?

Komentáre