Keď k stropu stúpa dym a s tabakom treba hospodáriť. Zamilovaný do drevených fajok

Sústredené tváre hľadia na rozhodcu a čakajú na povel. Pri niektorých stoloch je atmosféra pohodovejšia. Z rohu miestnosti, od stola, pri ktorom sedí  jedna z dvoch ženských účastníčok inak čisto mužskej súťaže, sa ozýva mohutný smiech. Všetko potrebné už leží na stole, naukladané vedľa seba. Čisto nové, na vlas rovnaké fajky, tri gramy tabaku a dve zápalky. A keď príde ten moment, miestnosť sa zrazu ponorí do dymu, v ktorom sa niektorí súťažiaci doslova strácajú.

Na majstrovstvá v pomalom fajčení fajky prišli do Vlčkoviec ľudia z rôznych kútov Slovenska a Česka. „Fajka nie je ako cigareta, o zhone. Je vyjadrením pokoja,“ vysvetlil pár minút pred začiatkom súťaže jej riaditeľ Marián Šereda. „Váhovo súťažiacich nerozlišujeme,“ zažartoval. „Ale čo sa týka veku, väčšina má nad štyridsať. Mladých prišlo len zopár. Fajka je totiž skôr tradíciou a dnes už pomaly ide do stratena,“ zhodnotil.

Tí nadšenci, ktorých fajka chytila, sa však združujú v lokálnych či národných kluboch a pri súťažiach, akou je i táto, sa dokonca riadia medzinárodnými pravidlami.

Tri a pol hodiny

Tak napríklad. Všetci dostanú rovnakú fajku, tri gramy tabaku a dve zápalky. Po prvom príkaze hlavného rozhodcu majú päť minút na to, aby si do fajky napchali tabak, po druhom ho musia do minúty zapáliť. Komu sa to nepodarí dvoma zápalkami, dvíha svoje číslo nad hlavu a zo súťaže vypadáva.

A keďže ide o súťaže v pomalom fajčení, vyhráva ten, kto vydrží fajčiť najdlhšie. „Ak fajčíte rýchlo, spálite si tabak, ak pomaly, tabak zhasne. Dôležité preto je, aby ste tabakom dobre hospodárili,“ vysvetľuje hlavný rozhodca Josef Stanislav.

Svetový rekord drží fajkár z Talianska, ktorý hospodáril tak dobre, že tri gramy tabaku ťahal tri hodiny a tridsať minút. Svojho rekordéra má aj Slovensko. Ani ten sa veru za najlepší čas z oficiálnej súťaže, dve hodiny a dvadsať minút, nemusí hanbiť. Favoritom je preto aj dnes, vo Vlčkovciach.

Štefan German bol aj tentokrát jasným favoritom. Tabak vraj treba sledovať a poriadne sa sústrediť na to, čo sa vo fajke deje. Foto: Darina Kvetanová

Múdreho inšpiruje

Dym už hustne a stúpa k stropu asi desať minút. Niekoľkí fakjári vypadli hneď pri zapaľovaní, ďalší odchádzajú od stola po ňom. „Predĺžiť fajčenie si môžu aj vodou, keď navlhčia tabak. Preto je pravidlom, že napiť sa môžu až po desiatich minútach,“ vysvetľuje Josef Stanislav popri tom, ako chodí pomedzi stoly a kontroluje, či súťažiaci skutočne vydychujú dym.

Blufovanie sa ale v týchto kruhoch nenosí. Fajkári majú svoju hrdosť, a navyše, mnohí berú súťaže ako príjemnú spoločenskú udalosť, a nie ako meranie si síl. Presne tak to vidí aj Juraj Lackovič z Donovál, ktorý sem pricestoval so svojim i priateľmi z Banskobystrického fajkového klubu. „Doma v dielni mám jedno porekadlo. Fajka múdreho inšpiruje, u hlupáka nahrádza cumeľ,“ rozhovorí sa.

„Zvykol som si na ňu, pri jej fajčení cítim pohodu a pokoj. Cigarety som nikdy nefajčil a nerobí mi problém nezapáliť si fajku. No prestať s ňou nemienim,“ prezrádza. Doma na stene má celkom slušnú zbierku fajok. Pekne vedľa seba je ich naukladaných asi stošesťdesiat. S fajčením fajky začal, keď prvú z nich dostal do daru. Odvtedy prešlo už takmer štyridsať rokov.

Oveľa kratšie, len niekoľko dní, skúša chuť fajky veselo naladená Viera Slosiarová z Prievidze. „Dámy sme tu len dve? Lebo žien som videla viac,“ žartuje s istotou uprostred pánskej spoločnosti. „Prišla som sem na pozvanie známeho, lebo som to chcela vyskúšať. Sú tu veľmi príjemní ľudia, páči sa mi táto atmosféra.“ Po chvíli počuť od stola, pri ktorom sedí, bujarý smiech. Skončila. „Prehnala som to s utláčaním tabaku. Uhasila som ho. Do budúcej súťaže musím viac trénovať.“

Viera Slosiarová z Prievidze si fajku uhasila sama, no dobre sa na tom bavila. Foto: Darina Kvetanová

Sleduje uhlík

Z fajok sa dymí už viac ako hodinu a miestnosť sa pomaly vyprázdňuje. Zostávajú posledný traja súťažiaci, a keď jeden z nich dvíha nad hlavu svoje číslo, prvýkrát sa ozýva potlesk.

Vo finále sa ale žiaden nervák nekoná. Tabak dohorí vo fajke Aloisa Pospíšila z českého Dýmal klubu, ktorý končí na druhom mieste, očakávaný víťaz a slovenský rekordér Štefan German by si ale s tabakom vystačil možno ešte aj hodinu. S hlavným rozhodcom si teda dohadujú čas, keď tabak uhasí, dvíha ruky nad hlavu a od ostatných súťažiacich žne veľký potlesk. Vyhráva s časom jedna hodina a tridsať minút.

„Dôležité je, dobre si pripraviť tabak, a potom sa stopercentne sústrediť na to, čo sa deje vo fajke. Sledovať uhlík, reagovať na to, čo robí,“ hovorí o svojom recepte na úspech. „Tabak musí byť vo fajke napchatý voľne, aby mal dobrý prísun kyslíka a aby dobre horel. Pri príprave ho treba nadrobiť na čo najemnejšie kúsky a napchať ho zľahka do fajky.“

Štefan, 36-ročný rodák z Vranova nad Topľou žijúci v Prahe, patrí medzi tých mladších súťažiacich. Ako sa k fajčeniu fajky dostal? „Fajka ako predmet ma fascinovala tvarom aj remeselným prevedením. Fajčenie fajky vo mne evokovalo pohodu, relax, odpočinok a posedenie s priateľmi. Fajku preto spájam s klubovým životom. Je to vášeň, životný štýl a láska na celý život,“ skladá komplimenty tomuto netradičnému koníčku.