Manželia varia pod Kvačianskou dolinou pivo. Aj žihľavové

Za socíku mal vraj každý murár otvorenú fľašu a keď mu tvrdla malta, spokojne ho do nej prilial a tresol to o stenu, myslí si Jozef Brontvai, majiteľ mikropivovaru na Liptove pod známou Kvačianskou dolinou. Spolu s manželkou Katarínou chcú prispieť k tomu, aby sa z piva stal spoločenský nápoj a aby ho Slováci pili kultúrnejšie.

Ich pivovar leží len kúsok pod vstupom do Kavčianskej a Prosieckej doliny, ktoré spájajú Liptov a Oravu. On, umelecký kováč, ona angličtinárka. Ako sa dostali k vareniu piva?

„Boli sme za švagrom v Amerike a on si v pivnici varil pivo. Vtedy si manžel povedal, že to chce vyskúšať. Variť začal najskôr v hrncoch, len tak pre zábavu. A potom si, celkom sám, vyhotovil prvý vlastný pivovar,“ spomína Katarína.

„Bola to spontánna záležitosť, ženy chcú mať škôlky, ja som chcel mať pivovar,“ rozhovorí sa Jozef. Najťažšie je vraj pivo predať. A nie je ťažké dobré pivo navariť? „Je ťažká operácia slepého čreva?,“ dáva protiotázku.

„Keď to viete urobiť, tak nie je,“ hodnotí. Jeho tajomstvom úspechu vraj bolo, že našiel tých správnych ľudí, ktorí mu pomohli potiahnuť myšlienku ďalej.

Brontvaiovci varia nepasterizované, nefiltrované pivo z miestnej kvalitnej vody, ktorá nepotrebuje žiadnu úpravu. Mesačná produkcia tohto rodinného mikropivovaru je 3 až 4-tisíc litrov. Varia podľa potreby, niekedy dvakrát, niekedy štyrikrát do týždňa.

Turisti a cyklisti si radi urobia prestávku pri chutnom pive.

Neutápať ho v alkohole

Aj keď je pivo u nás obľúbeným nápojom, to, ako ho väčšina Slovákov pije, nemá podľa Jozefa Brontvaia úroveň. „Tento nápoj si prežilo socializmus, ktorý mu dal murársky nádych. Každý murár mal otvorenú fľašu s pivom a keď mu tvrdla malta, prilial ho do nej a spokojne to tresol o stenu,“ myslí si.

Mnohí ľudia u nás podľa neho dodnes nevedia pivo vychutnávať tak, ako by si zaslúžilo a je pre nich len  prostriedkom na zapitie pálenky. Ono by, naopak, malo byť spoločenským nápojom a kultúrnosť jeho pitia by sme nemali utopiť v alkohole.

„Škoda je, že u nás zostalo veľmi málo stredne veľkých pivovarov, ktoré robili kolorit Slovenska. Dnes už ľuďom prestáva chutiť veľkopriemyselné pivo a objavujú no malé pivovary. Tie však budú mať problém udržať finančný tlak, lebo oproti veľkým pivovarom majú niekoľko nevýhod. Navyše, do reštaurácií chodí dnes už veľmi málo ľudí a pivo je sezónnou záležitosťou.“

Miestni k nim nechodia

Brontvaiovci chceli zo svojho rodinného pivovaru urobiť zároveň bod cestovného ruchu v Kvačianskej doline, čo sa im aj podarilo.

Návštevníkov majú neúrekom, najmä cezpoľných. Na ich pive si už pochutnávali mnohí zahraniční hostia, napríklad aj Etiópčan alebo pastieri z Mongolska.

A ako ich vnímajú miestni? „Ťažko povedať, či nás dedina prijala,“ zamyslí sa Katarína. Jedným dychom dodáva, že s manželom sú iní, ako miestni ľudia.

Na mieste, kde dnes stojí pivovar, bol kedysi dom Kataríniných starých rodičov.

„Možno práve preto, že sme internacionálny podnik. Zahraniční hostia k nám chodia, ale miestni k nám prídu málokedy. Chodia radšej do iných obecných pohostinstiev. Určite aj preto, že máme vyššie ceny, no tiež preto, že sme pre nich cudzinci, pretože sme z Ružomberka,“ uvažuje.

Jozef si splnil svoj sen vďaka tomu, že narazil na tých správnych ľudí.

Majú aj žihľavové

O svojej ceste k pivovaru hovorí Jozef celkom úprimne a bez ostychu „Je to takto. S pivom sa najskôr začnete zabávať, potom ho začnete variť, ožierate sa z neho, máte gitaru a kamarátov, potom, keď už nemáte elektriku a kamaráti odídu, struny sa potrhajú, zostane vám len robota.“

Považuje svoj pivovar za úspešný? „Samozrejme, že sme úspešní. Už len v tom, že sa mi podarilo splniť si svoj cieľ. Okrem toho, chodia k nám ľudia, to je hlavný signál.“

Brontvaiovci varia okrem iných pív aj žihľavové.

„Nebol to náš môj výmysel, varili ho už mnohí. My sme s ním prišli jedného roku na Zelený štvrtok. Starým klasickým pivárom na chuť nejde, no niekomu chutí. Je to niečo iné, pridáva sa do neho extrakt zo žihľavy, ktorú zbieram na okolí,“ dodáva Jozef Brontvai.