Na pláže s bielym pieskom a do rozprávkového mesta stačí prejsť jednou hranicou

Keď sa povie Poľsko, väčšine Slovákov napadnú trhy s cenovo výhodným tovarom. Celkom hore na severe však obmýva biele pláže s jemným pieskom Baltské more. Prístavné mesto Gdansk sa podobá Kodani a polostrov Hel je hotový raj dovolenkárov. Aj keď tí naši tieto končiny zatiaľ veľmi neobjavili.

Asi preto, že Baltik je studenší ako Jadran. Kto je však dobrodružnejší typ a chce zmenu, na severe Poľska sa mu bude páčiť.

Vojna o Gdansk

Autom míňame Čadcu a cez Český Tešín vchádzame do Cieszynu. Hory sa celkom stratili. Navôkol je čistá rovina, a takto to vyzerá celých šesťsto kilometrov až po cieľ našej cesty, Gdansk.

Najväčšie poľské prístavné mesto má za sebou pestrú históriu. O strategicky výhodný obchodný cieľ roky bojovali Nemci s Poliakmi, a práve Gdansk bol zámienkou Hitlera, keď v roku 1939 rozpútal 2. svetovú vojnu. Nemeckí vojaci sa vylodili len kúsok od mesta, na vojenskej základni Westerplatte.

Tri tváre

Ulice Gdanska pôsobia ako iné vo veľkomestách. Naľavo rastie nová stavba, vpravo obchodné centrum, míňajú nás autá, električky a autobusy. Vôňu mora vôbec necítime a ani architektúra v modernej časti mesta nedáva náznak, že je takmer za rohom.

Až kým sa nevynoríme v prístave. Ohuruje nás obrovitánsky trajekt, do ktorého vchádzajú stovky áut. Smeruje do Nórska a Švédska, a keď sa pohýna a niekoľkocentimetroví ľudia šťastne mávajú tým, čo zostali na pevnine, pripadám si, ako by sme práve vyprevádzali Titanic.

Veľký trajekt, ktorý odvezie pasažierov do Nórska a Švédska kotví v Gdanskom prístave.

Poliaci sú výmyselníci. Niektorí sa celkom slušne uživia hľadaním mincí na plážach.

Druhá tvár mesta nám ukazuje svoje čaro. More je šíre a rozbúrené. Plavia sa po ňom veľké rybárske lode s pripravenými sieťami, nákladné trajekty aj výletné loďky. Cyklocestou prechádzame z prístavu k plážam, na ktorých odpočívajú ľudia vo svetroch.

Keď je tu, na severe, pod mrakom a fúka, len málokto vstúpi do vody. Navyše, na strážených plážach veje z vežičky červená zástavka a ratownici, teda poľskí záchranári, dohliadajú na to, aby turisti zostali len na brehu.

V slnečný deň však pláže vyzerajú ako v južanskej destinácii. Ľudia si vyhradzujú miesto farebnými látkovými zátarasami proti vetru, slnko pečie, a to, že voda je o pár stupňov chladnejšia, neprekáža ani deťom.

Rozprávkový

Slnko zapadlo za obzor a na tvárach cítime jeho posledné lúče. Nasadáme na bicykle a po štyridsiatich minútach prichádzame do historického centra Gdanska.

Spod vstupnej Zelenej brány počujeme známe diela Bacha. Okolo huslistu a harmonikára stoja ľudia a s úžasom sledujú ich výkony. Krajší vstup do srdca mesta, na preslávenú Dlhú ulicu, si nevieme predstaviť.

Gdansk má čarovné centrum s výnimočnou atmosférou.

Vysoké a štíhle domy stoja ako nalepené jeden na druhý.

Prechádzame bránou a ohurujú nás vysoké, farebné meštianske domy so zaujímavo tvarovanými strechami. Cítime sa ako v rozprávke Hansa Christiana Andersena. V žiari teplých svetiel sa predvádzajú pouliční umelci.

Speváci s gitarami nôtia známe piesne, skupinka mladých Poliakov žongluje s horiacimi fakľami a od okoloidúcich vyberajú príspevok na benzín. Na malej stoličke sedí staršia pani a pri nohách má vázu s ružami.

Posledné lúče svetla na budovách v Gdaňsku.

Pouličný život.

Centrum mesta je pokojné a čarovné. Atmosféru umocňuje Neptúnova fontána, za ktorou sa týči budova súdu a najväčšia dominanta námestia, stará radnica. Len pár metrov za ňou stojí gotická Bazilika Najsvätejšej Panny Márie, jeden z najväčších tehlových chrámov na svete.

Na polostrove

Niečo cez hodinu cesty autom západne od Gdanska leží polostrov Hel. Takmer štyridsaťkilometrová pevnina upokojuje rozbúrené more a naklonená k pobrežiu vytvára zátoku Pucka.

Loďka v zátoke Pucka.

Pohodička na plážach poloostrova.

V nej by ste vlny hľadali márne. Pokojná hladina dáva fantastické podmienky pre windsurfing, preto tu vzniklo mnoho škôl, kde si ho nadšenci vodných športov môžu vyskúšať.

Druhú stranu Helu však omýva rozbúrené more. Vlny dopadajú na biele piesočnaté pláže, po ktorých pred západom slnka behajú športovci. Polostrov je snáď najobľúbenejšou destináciou Poliakov.

Ubytovať sa tu môžu v niekoľkých kempoch, v apartmánoch no aj v hoteloch, ktorých je najviac v meste Hel, na cípe polostrova. Vedie tam len jedna cesta a železnica, pretože v najužších miestach má pevnina len niečo cez dvesto metrov. No pohodlne sa tam dá prísť aj po cyklistickej trase, ktorá, s výnimkou niekoľkých malých úsekov, úplne míňa hlavnú cestu.

Na majáku

Po viac ako hodinovej ceste na bicykli prichádzame do mesta Hel. Smerovníky nás navigujú k majáku, hlavnému symbolu polostrova. Odstavíme bicykle, no náš športový výkon sa ešte nekončí.

Do štyridsať metrov vysokého majáka vedie cez dvesto točitých schodov. Hore si vydýchneme pri pohľade na šíre more. Svetlo majáka vidia lode v okruhu osemnástich námorných míľ. Po tom, čo v druhej svetovej vojne padol za obeť okupácii, znova ho postavili a dnes plní okrem praktickej úlohy aj turistickú.

Typická tvár polostrova Hel.

Na polostrove Hel môžu ľudia navštíviť múzeum morského rybárstva, obranné bunkre z 2. svetovej vojny alebo obľúbené fokárium pre mladé tulene, ktoré má pod palcom fakulta biológie, geografie a oceánológie Gdanskej univerzity.